MINISTRU JUSTISA IHA SORUMUTUK KONSELLU MINISTRU PRIMEIRU SEMANA FULAN NOVEMBRU NIAN

Primeiru Ministru, Jeneral Taur Matan Ruak lidera Sorumutuk Konsellu Ministrus Primeiru semana fulan Novembru nian, iha Palásiu Governu, Dili, Sexta (04/11).

Dili, MJ: Sexta-feira (04/11) feira dader ne'e, Ministru Justisa Dr. Tiago Amaral Sarmento partisipa iha Sorumutuk Konsellu Ministrus (KM) ne'ebé hala’o iha Palásiu Governu, Dili.

Iha Sorumutuk KM aprova ona projetu Dekretu-Lei, ne’ebé aprezenta Ministru Finansas, Rui Augusto Gomes, kona-ba alterasaun Dahuluk ba Dekretu-Lei n.14/ 2017, loron 5 fulan-abril, kona-ba Kódigu Aduaneiru.

Ho alterasaun lejizlativa ida-ne 'e, hakarak atu kumpre kondisaun importante ida ba konkluzaun prosesu adezaun nian ba Organizasaun Mundiál Komérsiu (OMK) no atu aliña Kódigu Aduaneiru ho kuadru jurídiku ne' ebé mak regula OMK no ninia membru sira, no tanba ne 'e asegura komparasaun no previzibilidade husi interpretasaun no aplikasaun lejizlasaun nasionál nian, hodi haburas troka komersiál sira, no hamenus ninia kustu sira.

Aprova mós projetu Rezolusaun Governu nian, aprezenta husi Ministru Finansas kona-ba kriasaun grupu traballu ba regularizasaun pagamentu iha ámbitu kontratu sira.
Grupu traballu ida-ne'e ninia misaun mak atu identifika kontratu sira ne'ebé ninia presu halo ona fatura, maibé seidauk konklui pagamentu. Hafoin halo identifikasaun ba kauza no kuantidade hirak ne'ebé atu selu, sei estuda posibilidade atu halo regularizasaun ba pagamentu sira no sei propoin, iha prazu loron 60, solusaun lejizlativa ida atu bele permite nia regularizasaun.

Primeiru Ministru, Jeneral Taur Matan Ruak lidera Sorumutuk Konsellu Ministrus Primeiru semana fulan Novembru nian, iha Palásiu Governu, Dili, Sexta (04/11).

Grupu traballu ne’e prezide husi reprezentante ida husi membru Governu nian ne’ebé responsavel ba área planu no ordenamentu nian no kompostu mós husi reprezentante sira husi membru Governu ida-idak ho asentu iha Konsellu Administrasaun Fundu Infraestruturas nian no husi membru Governu seluk ho responsabilidade ba materia. Karik grupu traballu ne’e presiza, sira bele konvida reprezentante sira husi entidade públika sira seluk atu partisipa iha sorumutuk sira.
Konsellu Ministrus, tuir projetu ne’ebé aprezenta husi Ministru Obras Públikas, Abel Pires da Silva, delibera ona atu fó autorizasaun ba prosedimentu aprovizionamentu ho tipu Konkursu Públiku Internasionál no ba ninia despeza plurianuál ba obra públika projetu konstrusaun ponte foun ho estrutura metálika Mota Komoro Ulun (Kasnafar), ho montante ne' ebé prevee ona dolar amerikanu millaun 8,9.

Hafoin análize kona-ba projetu ne 'ebé aprezenta husi Ministru Transportes no Komunikasoins, José Agustinho da Silva, Konsellu Ministrus delibera mós atu autoriza abertura ba prosedimentu aprovizionamentu nian ida ho tipu Konkursu Públiku Internasionál ba adjudikasaun kontratu públiku ida ba fornesimentu beins no ezekuta obra sira ba kriasaun kompleksu komunikasaun nian ho instalasaun estasaun aterrajen nian ba kabu submarinu fibra ótika, ne'ebé sei liga sidade Dili iha Timor-Leste ho sidade Darwin no sidade Port Hedland iha Commonwealth Austrália, ho valór ne’ebé prevee dolar amerikanu millaun 6,6.
Konsellu Ministrus aprova mós projetu Proposta Lei, ne'ebé aprezenta husi Primeiru-Ministru, Taur Matan Ruak, ne'ebé ninia objetivu mak atu halo renovasaun ba medida exesionál no temporária sira atu halo vijilánsia sanitária hodi hatán ba pandemia COVID-19 nian, hodi aumenta vijénsia husi artigu da-3 husi Lei n. 24/2021, loron 19 fulan-novembru. Ho alterasaun ida-ne'e, medida exesionál sira sei prorroga ba períodu ida ho durasaun loron 120.

Tuir mai Primeiru-Ministru, Taur Matan Ruak, halo aprezentasaun tolu kona-ba:

  1. Opsaun polítiku-lejizlativa sira ne’ebé sai hanesan baze ba inisiativa hodi kria Estatutu Pesoál husi Servisu Nasionál Intelijénsia nian (SNI).
    Ho opsaun polítiku-lejizlativa sira ne'ebé aprezenta, objetivu mak atu fó Estatutu Pesoál ba SNI, atu klarifika opsaun oioin kona-ba modalidade sira rekrutamentu rekursus umanus nian no hasa'e motivasaun pesoál nian, liuhusi oportunidade sira dezenvolvimentu profisionál nian nomós iha nivel remuneratóriu.
  2. Seguransa nutrisionál no implikasaun sira iha dezenvolvimentu kognitivu labarik nian. Aprezenta kauza no konsekuénsia prinsipál sira husi malnutrisaun iha dezenvolvimentu labarik sira nian no análize ida kona-ba medida sira ne'ebé realiza ona, nune'e mós, rekomendasaun prioritária sira intervensaun nian.
  3. Opsaun polítiku-lejizlativa ne’ebé sai hanesan baze ba inisiativa atu kria Unidade Misaun nian hodi Kombate hasoru Nanizmu (stunting).
    Nanizmu/ stunting ne’e relasiona ho dezenvolvimentu fíziku no kognitivu ida ne'ebé ki'ik indivíduu sira nian ne'ebé maka hasoru situasaun malnutrisaun durante tempu naruk. Konsekuénsia sira nanizmu/stunting ne’e sei sente durante moris tomak indivíduu nian, tantu iha ninia saúde no mós kona-ba ninia kapasidade atu tama iha merkadu serbisu.

Prevee kriasaun ba Unidade Misaun ida atu Kombate hasoru nanizmu/ stunting, ne'ebé sei depende ba Primeiru-Ministru, tanba natureza multidixiplinár no plurisetorál husi asaun sira ne'ebé mak tenke hala'o. Unidade ida-ne'e sei sai nu'udar responsavel atu elabora Planu Asaun ida kona-ba Kombate hasoru Nanizmu stunting iha Timor-Leste, no mós ba ezekusaun medida sira ne'ebé prevee tiha ona.

Ikusliu, Ministru Prezidénsia Konsellu Ministrus, Fidelis Manuel Leite Magalhães, aprezenta opsaun polítiku-lejizlativa sira ne'ebé sai hanesan baze ba inisiativa atu harii Institutu Públiku Millennium Challenge Account-Timor-Leste (MCA-TL). Institutu Públiku ne' e sei funsiona hanesan instrumentu implementasaun finansiamentu nian ne'ebé sei fó husi ajénsia governamentál Millennium Challenge Corporation (MCC), tuir akordu kompaktu ne’ebé asina ona iha loron 19 fulan-jullu liubá, no sai hanesan responsavel ba jestaun finansiamentu no ba koordenasaun husi implementasaun ne’ebé atu promove liuhusi entidade nasionál sira.

Implementasaun projetu sira ne'e nian sei sai hanesan responsabilidade Governu nian, liuhusi entidade nasionál sira, tuir ida-idak nia kompeténsia.

04 Novembru 2022
#Media_Gabinete_MJ