Ministru Justisa/ PM Interino Workshop: Edukasaun ba Ema Hotu 5 Setembru, 2013

Excelencias no Participantes conferencia sira hotu,

Iha tinan hirak liu ba, grupo ida inklusivamente governos, sociedade sivil ho agensia dezenvolvimento hanesan UNESCO ho sira seluk, hafoin destrusaun masíva hosi primeira ho segunda Guerra mundial no impaktu global hosi analfabetismu, hahu kompromiso boot ida atu alkansa objectivos specifiku educasaun iha mundo tomak. Hanoin sira né mak hanesan:

• Expand and improve comprehensive early childhood care and education, especially for the most vulnerable and disadvantaged children.

• Ensure that by 2015 all children, particularly girls, those in difficult circumstances, and those belonging to ethnic minorities, have access to and complete, free, and compulsory primary education of good quality.

• Ensure that the learning needs of all young people and adults are met through equitable access to appropriate learning and life-skills programs.

• Achieve a 50 % improvement in adult literacy by 2015, especially for women, and equitable access to basic and continuing education for all adults.

• Eliminate gender disparities in primary and secondary education by 2005, and achieve gender equality in education by 2015, with a focus on ensuring girls' full and equal access to and achievement in basic education of good quality.

• Improve all aspects of the quality of education and ensure the excellence of all so that recognized and measurable learning outcomes are achieved by all, especially in literacy, numeracy and essential life skills.

Hafoin decades nebé hetan progresso neneik, komunidade international reafirma kompromisso sobre EFA (Education for All) iha Dakar, Senegal, iha Abril 2000 no dala ida tan iha September 2000. Iha enkontro ikus fali, 189 masones ho parseiro sura adopta objective EFA nian rua (2) nebe mos konstitui objective Millennium Development Goals (MDGs). Maske MDGs 2 ho 3 refere deit ba assuntos adukasaun primária ho géneru, nudar nasaun, ita Timor Leste rekonhese katak alansa objektivus EFA nian sai ona kompromisso nasional ita nian.

• Eis President John F. Kennedy hatete iha tinan 50 liu ba katak “Laiha nasaun ida mak nia sistema edukasaun dezenvolvidu liu iha mundo”. Nia refere, altura nebá, ba situasaun nebé nasaun hotu-hotu enfrenta liu-liu ho dezafius konaba dezenvolvimento global. Nia refere ba ba sentido ida katak se nasaun ida hakarak la’o ba oin, ninia sistema edukasaun tenke di’ak.

• Nune mós, se povo ida hakarak hetan saude di’ak, nia preciza prepara rekursus humanus, nia preciza prepara nia oan sira ba eskola medicina hodi sai doutor no enfermera ne’ebé ldi’ak. Se hakarak dalan di’ak, presiza eskoka ne’ebé forma injenieru ho di’ak. Se hakarak paz no dame, presiza hanorin toleránsia, respeitu no edukasaun sívika iha eskola. Ne’e duni, nasaun nia lala’ok kona-ba setór hotu depende ba edukasaun, edukasaun nebe iha balansu entre kuantidade ho kualidade, katak iha meio atu halao processo aprendizagem, maibe apredizagem nebé iha kualidade.

• Ita-nia konstituisaun rekoñese importánsia edukasaun iha artigu 59. Ita nu’udar nasaun mós asina tiha ona konvensaun internasionál barak, hanesan Konvensaun Direitu Labarik nian no Konvensaun Internasionál kona-ba Direitu Sosial, Ekonómiku no Kulturál, ne’ebé ita hutudu ita-nia kompromisu atu fornese edukasaun báziku gratuita ba labarik sira hotu. Ita-nia lei de baze edukasaun nian rasik dehan klaru katak governu nia responsabilidade mak fó edukasaun gratuita, universál no obrigatóriu ba labarik sira klase 1 – 9.

• Mundu internasionál iha mós rekoñesimentu ida-ne’e kona-ba importánsia edukasaun. Hosi Meta Miléniu Dezenvolvimentu 8, ne’ebé Nasaun Unidus sira kria iha 2002 nu’udar meta sira ne’ebé mundu tenke atinji atu sai di’ak, rua mak iha ligasaun ho edukasaun. MDG #2 dehan katak mundu sei atinji edukasaun primáriu ba ema hotu, no MDG #3 ko’alia kona-ba oportunidade edukasaun hanesan ba labarik-mane no feto hotu. Sira fó dezafiu ba mundu atu koko atinji meta sira ne’e to’o 2015, no dezde tempu ne’e iha inisiatiava barak ne’ebé apoia meta sira-ne’e. Maski Meta rua ne fo liu importansia ba edukasaun em termos kuantitativos, né la signifika katak ita haluha tiha atu sublinha aspekto kualitativo nian rasik;

• UNESCO hetan mandatu atu koordena esforsu internasionál sira kona-ba atinji meta ne’e, no MDG#3 kona-ba igualdade jéneru, no hahú ninia initiativu “Edukasaun ba Ema Hotu”, no aumenta “edukasaun ho kualidade aas ba ema hotu”. Iha fulan agostu tinan liubá, Sr. BAN Ki-Moon mai Timor-Leste ho ninia primeira vizita hodi halo promosaun ba programa “Edukasaun Mak Uluk”, ne’ebé Sekretária-Jerál ONU nia maneira atu aumenta suporta ba esforsu internasionál atu atinji MDG #2 to’o 2015. Inisiativu ida-ne’e nia lansa tinan liubá iha Asembleia Jerál ONU nian iha Nova York, no hili Timor-Leste nu’udar nasaun ezemplár. Ita orgulho tebes ho rekonhesimento ida né;

• Ita-nia Primeiru Ministru, ne’ebé ha’u iha onra atu reprezenta ohin loron, mak ba rasik no ko’alia iha ne’ebá iha 26 setembro, no na rasik promete katak Timor-Leste sei halo buat barak hodi koko hatama labarik sira HOTU iha eskola ida ho kualidade to’o 2015. Nia promete katak ita sei harii eskola barak liután, atu labarik sira bele bá eskola ida ne’ebé besik nia hela;

• Komitmento Primeiro Ministro nian né sublinha edukasaun kualitativa nudar ponto de referensia nebé Timor-Leste halao dadaun. Referensia ba aspektu kualitativo ne rasik, mos hatudu katak Timor Leste iha hanoin nebé luan no belar, katak mesmo ke ita simu Metas MDG ninia nebé fo énfase ba aspektu kuantitivu ou hare deit hosi aspektu neb’e haluan no habelar edukasaun ba ema hotu, Timor-Leste fo mos atensaun ba iha aspektu kualitativo ne rasik.

• Ida-ne’e mak ita hala’o dadauk. Tanba n’e ita nia sistema edukasaun lao iha vertente rua nebé temi iha leten: habelar kuantidade eskola ho haluan asessu aprendizagem ba ema hotu, maibe la haluha hadia dadaun ona nia kualidade.

• Iha Nasoens Unidas, Primeiro Minstro mos promete atu halo kurríkulu ida ne’ebé apropriadu, ho ninia materiál aprendizajen nian nebé kondiz ho avansu teknologia moderna maibe ho karakteristika local, katak hahii aas ita nia valores lokais iha kualker sistema eskolar.

• Ha’u haree Ministériu Edukasaun mós hahú ona initiativu ida-ne’e. Ita komessa ona hanorin ho lian ne’ebé labarik sira bele komprende. Katak programa lian inan nian mós la’o dadaun. Tanba né Timor-Leste konvoka ona Mini-Simeira ida, hodi diskute kona-ba oinsá bele atinji meta miléniu sira lailais liután fulan dezembru tinan kotuk.

• Oras ne’e ita to’o tinan liu ida depois de inisiativu ne’e. Tuir Nasoens Unidas nia sasukat, maski ho difikuldades barak, Timor Leste halo ona alkansos positives iha preparasaun bázika ba programasa nebe responde ba Metas #2 MDG nian. Tanba ida né, no dala ida tan sira bolu Timor-Leste atu ba Nova York hodi haree hamutuk oinsá ita bele kontinua ita-nia viajen atu hetan edukasaun halao ho kualidade ba ema hotu to’o 2015.

• Ita espera katak ita sei ba hato avansus nebé ita halao ona durante tinan hirak liu ba, no hau konvensidu katak ho esforso ita hotu nian, ita sei bele fo asessu edukasaun ba ema hotu, nebé ho kualidade iha ita nia rain. Ita mós espera katak Parseiru Edukasaun Globál nian, grupu ida-ne’ebé kria espesifikamente atu ajuda nasaun sira atinji MDG #2, sei halibur hamutuk esforos hodi buka tan orsamentu atu apoia ita nian nasaun nia edukasaun tuir ita nia planu.

• Workshop ida ohin loron nian mak sei fo meio finál atu ita inkorpora ema hotu nia hanoin kona-ba dalan Timor-Leste nian atu hetan edukasaun ho kuantidade maibe ho kualidade ba ema hotu to’o 2015. Eventu ida ohin mos fo hanoin ba ita hotu, katak ita too ona iha ponto de situasaun ida nebé ita tenki muda-an hosi period nakukun passado nian, nebé edukasaun sai nudar buat luxu ida ba Timor oan sira. Ita tenki hanoin katak, to ona tempo, ita gerasaun ida né fo forma foun ida ba perspektiva edukasaun, katak so ho edukasaun no rekursus humanos nebé diak, ho asessu ida branjente ba ema hotu, mak Timor Leste sei hetan moris diak.

• Hau husu Ita-Boot sira hotu nebé tuir seminário ida né, sei uza oportunidade ne hodiak hodi analiza didiak, hanoin ho klean, no partisipa ho laran tomak, hodi bele kontribui hanoin diak neb’e sei kontribui ba enrequecimento ita nia edukasaun ida nebe diak, ho kualidade no ba ema hotu.

Obrigadu barak.

Pedro Delfim
Gabinete Ministru Justisa
Media Officer